Doteraz platný Zákon o štátnych hmotných rezervách podľa §3 ods. 4 neumožňoval iné, ako štátne vlastníctvo núdzových hmotných rezerv, ktorými sú ropa a ropné výrobky. Znel takto:
„Štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ak je to hospodárne a sú splnené podmienky skladovania a ochraňovania, zásoby určené pre potreby štátnych hmotných rezerv môžu byť aj vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb na základe zmluvy, 4b) to neplatí, ak ide o osobitný druh hmotných rezerv, ktorými sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov."
Táto formulácia zabezpečovala, že núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov mohli byť a boli výlučne vo vlastníctve štátu.
Novela zákona, ktorú si schválil Smer, už preformulovala §3 od. 4 nasledovne:
„Štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ak je to hospodárne a sú splnené podmienky skladovania a ochraňovania, zásoby určené pre potreby štátnych hmotných rezerv môžu byť aj vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb na základe zmluvy so Správou rezerv, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis."
Osobitným predpisom pre tento prípad je v zákone pod čiarou uvedený Zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, ktorý bol druhým zo zákonov, ktoré si poslanci vládnej väčšiny v priebehu 2 (!) dní schválili.
V celom zákone však už nie je ani zmienka o výlučne štátnom vlastníctve núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ba naopak, v §3 ods. 3 tohto zákona je uvedené:
„Núdzové zásoby môžu byť aj vo vlastníctve podnikateľov, ak existuje písomná zmluva medzi Správou rezerv a podnikateľom o tom, že v prípade potreby môže vláda rozhodnúť o použití týchto núdzových zásob na riešenie situácie podľa §7. Zmluvou sa podnikateľ zaväzuje dodržiavať všetky požiadavky a povinnosti určené týmto zákonom. Podnikateľ nemôže ochraňovanie týchto núdzových zásob postúpiť na iného podnikateľa. Núdzovými zásobami podľa prvej vety nemôžu byť zásoby ropy a ropných výrobkov, na ktoré bolo zriadené záložné právo, a ktoré sú vo vlastníctve podnikateľa, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo reštruktualizácia podľa osobitného predpisu."
Predkladateľ zákona argumentoval v dôvodovej časti zákona potrebou zvýšenia núdzových zásob ropy o 68-tisíc ton a zámerom riešiť túto potrebu zmluvou so spoločnosťou Transpetrol, ktorá je schopná požiadavku navýšenie vyplývajúcej z európskej smernice 2009/119/ES naplniť.
Preto som priamo v pléne predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by vylúčil iné, ako štátne vlastníctvo zásob ropy a ropných výrobkov, ale zároveň pripúšťal aj nepriame vlastníctvo štátu prostredníctvom spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu. Tým by bolo možné navýšiť núdzové rezervy na základe zmluvy so spoločnosťou Transpetrol, a.s. tak, ako to zamýšľal predkladateľ zákona.
Tento pozmeňujúci návrh, ktorého jediným cieľom bolo zabezpečiť, aby núdzové rezervy ropy a ropných výrobkov ostali v rukách štátu, poslanci strany SMER, čuduj sa svete, neschválili.
Po schválení oboch zákonov nič nebráni možnosti previezť vlastníctvo núdzových rezerv ropy a ropných výrobkov do rúk súkromníkov, a to iba na základe zmlúv so Správou štátnych hmotných rezerv. Mimo dohľadu vlády alebo parlamentu.
Pri približne 800 miliónoch eur uložených v núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov to môže byť pre niektoré podnikateľské skupiny silné lákadlo.
Možno až tak silné, že by pri tom platinové sitká zhrdzaveli závisťou.