Vyskúšal som si aké je to byť prvorodeným synom, bratom troch súrodencov, priateľom, partnerom, manželom a otcom. Bol som škôlkárom, pionierom, gymnazistom, vysokoškolákom. Viem, aké je to byť brigádnikom, čašníkom, novinárom, vysokoškolským učiteľom, manažérom, podnikateľom, poslancom, aj ministrom hospodárstva. Ale zistil som, že zo všetkého najdôležitejšie je žiť tak, aby mi mohli na náhrobný kameň vyryť epitaf: "Mal som šťastie, žil som šťastne". Aktuálne som aj predsedom politickej strany SKOK - Európski liberálni demokrati. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Tento týždeň smerácka parlamentná väčšina schválila v expresnom tempe - skrátenom legislatívnom konaní - dva zákony, ktoré de facto umožnia privatizáciu štátnych hmotných rezerv, akými sú ropa a ropné výrobky.
Po zhliadnutí záznamu z osláv 20. výročia Ústavy SR (ktoré neboli ničím iným ako samoprezentáciou politikov strany SMER-SD platenou z peňazí slovenských daňovníkov) mi napadlo, že boli dokonalým zrkadlom toho, čím Ústava SR naozaj je a čím ani po 20 rokoch stále nie je. Namiesto spontánných osláv ústavnosti v uliciach sme boli svedkami štylizovaného pokusu o hradnú noblesu pseudo-národno-socialistických politikov. Oslavovanie Dňa ústavy by malo byť primárne záležitosťou občanov. To by však musela Ústava SR patriť občanom a nie politikom.
Na konci môjho príspevku „Ako politici prichádzajú o dôveru“ som si položil tieto otázky: Čo robiť, keď ľudia prestávajú dôverovať politikom? Keď v nich silnie presvedčenie, že politici nezastupujú ich zájmy a cítia sa voči politikom bezmocní? Dnes sa pokúsim aspoň v krátkosti načrtnúť východiská pre odpovede na vyššie zmienené otázky.
Je nepríjemné, keď politik otvorí skriňu, a vypadne z nej na neho jeho vlastný kostlivec. Presne to sa stalo tento týždeň Róbertovi Ficovi pri téme dokončenia privatizácie Slovenských elektrární.
Uplynuli viac ako 2 mesiace od marcových predčasných parlamentných volieb a to je dostatok času na dôkladnú analýzu volebných výsledkov, ako aj na hľadanie príčin volebného neúspechu stredopravých strán. Na základe mojich zistení si dovoľujem vysloviť hypotézu, že hlavným dôvodom prepadu pravice vo voľbách je postupná strata dôvery k stredopravým stranám. Alebo vyjadrené ešte presnejšie: strata dôvery k politikom, ktorí boli pre voliča najviditeľnejšími reprezentantami stredopravých strán.
Dnes som si so zájmom prečítal v SME článok „Fico verí, že otvorí národný futbalový štadión“. Nebudem viesť polemiku o tom, či Slovensko potrebuje národný futbalový štadión, či a ako by ho mal (spolu)financovať štát, kde by mal byť postavený (Robert Fico to už vie...) a podobne. Pretože presne toto a nič iné je cieľom agentúrnej správy TASR, ktorá bola zdrojom článku v SME.
Presne takto by som mohol obviniť budúceho premiéra Roberta Fica z krádeže slnka. Dôkazom je, že včera bola obloha v Bratislave zatiahnutá, a slnko nebolo vidieť; keď som však na to upozornil, dnes sa slnko na oblohe znova objavilo.
Desivá prázdnota. Toto je stručná charakteristika volebného programu strany SMER-SD. Štyridsaťtri strán fráz neponúka žiadne konkrétne riešenia zložitej ekonomickej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza. Zdá sa, že Robert Fico posunul značku SMER-SD do ďalšieho vývojového štádia. Viera v mesiášske schopnosti Fica je už silnejšia ako akýkoľvek dôkaz o nich.
Zistil som, že na život sa nedá nijako pripraviť. Všetko, čo ma zatiaľ v živote postretlo, zastihlo ma totálne nepripraveného. Zasiahlo plnou silou a prevalcovalo ako obrovská vlna tsunami. Dobrá správa je, že som to zakaždým nejako prežil. O skúsenosť a poznanie bohatší.
Viem, že titulky predávajú. Článok s titulkom http://www.sme.sk/c/6070770/miskov-predal-jt-parkovisko-bez-sutaze.html vygeneroval za 3 dni bezmála 40.000 kliknutí. Je spoľahlivým dôkazom, že vhodne nadizajnovaný obal predáva. Niekedy aj bez ohľadu na poctivosť obsahu.
