Či už ide o rebríček Gross National Happiness Index, Happy Planet Index, alebo rebríček Better Life, ktorý vydáva OECD, každý z nich má svoju vlastnú metodiku a každoročne zverejňuje svoje poradie „šťastných“ krajín.
Podľa týchto „renkingov“ už tradične patria medzi najšťastnejšie krajiny na svete severské krajiny ako napríklad Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, ale aj Švajčiarsko, Holandsko, Kanada, ale aj krajiny strednej a južnej Ameriky ako napríklad Kostarika.
Skúsenosti z týchto krajín zároveň ukazujú, že aj napriek faktu, že šťastie jednotlivca je subjektívna veličina, možno ho objektívnymi metódami merať a tvorba politík na úrovni štátu, ktorá zohľadňuje faktory ovplyvňujúce úrovne subjektívne pociťovaného šťastia môže vytvárať rámec pre jeho ďalší rast.
Pri podrobnejšej analýze dát je možné identifikovať kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú úrovne šťastia. Tie je možné rozdeliť na osobné a externé faktory. Medzi osobné patrí mentálne a fyzické zdravie, partnerské vzťahy a manželstvo, vzdelanie, pohlavie a vek. Medzi tri externé faktory patrí príjem a práca, spoločnosť-komunita-vláda, zdieľané hodnoty a identita. Skúsme sa aspoň v krátkosti na niektoré z nich pozrieť bližšie.
Práca a príjem
Práca je jedným z najdôležitejších externých faktorov, ktoré ovplyvňujú spokojnosť jednotlivca. Stúpajúca nezamestnanosť znižuje šťastie a zvyšuje riziko depresívnych stavov. Postihnutí sú pritom nielen ľudia ktorí prídu o prácu, ale „nákaza“ sa prenáša aj na ľudí, ktorí ešte prácu majú, ale boja sa, že o ňu prídu. Aktívna politika práce by sa mala zameriavať na efektívne riešenia, ktoré dostanú nedobrovoľne nezamestnaných čo najskôr späť do pracovného procesu. Heslom by malo byť: „Radšej akákoľvek práca ako žiadna práca“.
Spoločnosť-komunita-vláda
Ktosi raz povedal, že ľudia sú sociálne zvieratá. Cítime sa šťastnejšie v spoločnosti iných ľudí a naše najcennejšie skúsenosti a zážitky pochádzajú z našich vzťahov. Úspešná spoločnosť vykazuje vysokú mieru vzájomnej dôvery v rodine, medzi priateľmi, kolegami v práci, voči cudzím ľuďom, ale aj inštitúciam ako napríklad vláda alebo parlament. Vysoká sociálna dôvera je vytvorená na báze vzájomného rešpektu, rovnosti a tolerancie.
Zdieľané hodnoty a identita
Štát a vláda nie sú nikdy hlavným zdrojom vytvárania hodnôt v spoločnosti. Tými sú, celkom pochopiteľne, hlavne rodina, škola a do veľkej miery aj médiá. Avšak vláda a ďalší predstavitelia verejného života sú nositeľmi a šíriteľmi hodnôt a identity krajiny. Preto je nesmierne dôležité, aby reprezentantami identity krajiny boli ľudia, ktorí predstavujú morálne a etické princípy hodné nasledovania. Politika štátu zameraná na presadzovanie etických príncípov, ktorá vytláča zo spoločnosti neetické javy, ako napríklad korupciu, je významným faktorom zvyšovania miery šťastia v spoločnosti.
Fyzické a mentálne zdravie
Táto oblasť síce patrí do tzv. osobných faktorov, ale častokrát je úzko previazaná s celkovým zdravím obyvateľstva. Krajiny s vysokou kvalitou zdravotnej starostlivosti vykazujú vysokú mieru zdravia obyvateľstva, ako aj priemernej dĺžky života. Rovnako krajiny, ktoré všemožne podporujú zdravý životný štýl obyvateľov a športové aktivity. Zdravie je obojsmerný proces. Zdravý človek sa cíti šťastnejší a šťastnejší človek býva zdravý.
Rodina a priatelia
Zo všetkých typov sociálnych vzťahov intímne a blízke vzťahy majú najväčší vplyv na zvyšovanie či znižovanie miery šťastia každého jednotlivca. Preto je nesmierne dôležité pre každú vládu a jej sociálne organizácie vytváranie vhodného rámca pre uľahčovanie spolužitia partnerských párov, manželstva a podpora rodiny. Rovnako je zmysluplné hľadanie nástrojov na umožnenie vytvárania rovnováhy medzi prácou a osobným životom zamestnancov.
Vzdelanie
Možnosť dosiahnutia kvalitného vzdelania je kľúčová pre každú spoločnosť a jej budúcnosť. Univerzálny prístup k vzdelaniu je pre každého človeka nielen prostriedkom k zabezpečeniu budúceho príjmu, ale aj zvyšovaniu sebaúcty a dôvery vo vlastné schopnosti. Kvalita školstva je faktorom, ktorý prispieva k šťastnejšej spoločnosti.
Ak sa pozrieme ako vyzerajú faktory ovplyvňujúce spokojnosť a šťastie na Slovensku naskytne sa nám žalostný pohľad.
Práca a príjem: takmer 15% nezamestnanosť s predpokladom ďalšieho rastu a nízke mzdy.
Spoločnosť-komunita-vláda: dôvera k vláde a parlamentu najnižšia v histórii Slovenskej republiky.
Zdieľané hodnoty a identita: aké sú dnes hodnoty a identita, ktorú predstavuje súčasná vláda? Korupcia? Najskôr áno...
Fyzické a mentálne zdravie: vyhodnotenie tohto faktora si vie urobiť každý, kto bol aspoň raz vážne chorý a vyskúšal si pobyt v slovenskej nemocnici.
Rodina a priatelia: nástroje na uľahčovanie spolužitia, podpory rodiny, rovnováhy medzi prácou a životom-ostávajú iba zbožným želaním.
Kvalita vzdelania: systém školstva na Slovensku je kapitola sama o sebe.
Ešte stále niekoho prekvapuje, že Slovensko nepatrí medzi šťastné krajiny?