Minister šťastia

Autor: Juraj Miškov | 9.4.2013 o 11:33 | Karma článku: 11,84 | Prečítané:  2922x

Chcem byť (iba) šťastný. A musím hneď na začiatok povedať, že toto rozhodne nie je myšlienka, ktorá by mi napadla dnes ráno pri raňajkách. Toto je postoj, ktorý som v sebe nosil už od narodenia ako svoju základnú genetickú výbavu. A možno ešte aj skôr. Postupne, pomaličky, krok za krokom, každou jednou skúsenosťou sa môj zmysel života a bytia stával zrejmejším a vedomejším. Ale posledným impulzom, ktorý ma „prinútil" k napísaniu článku bol príspevok Rada Procházku o „tých druhých“.

Čo je vlastne šťastie?

Sociológovia definujú šťastie ako „mieru, do akej určitý jedinec pozitívne hodnotí svoj život ako celok. Inými slovami: šťastie vyjadruje nakoľko máme radi život, ktorý žijeme“. Všetko závisí od toho, či za „lásku k životu“ považujeme hlbokú vnútornú spokojnosť s vlastnou existenciou alebo iba jednoduché hodnotenie aktuálnych vonkajších podmienok, za ktorých sa náš život (tu a teraz) odvíja.

Pre mňa je šťastie stavom vnútornej naplnenosti, ktorý je prítomný v každom okamihu a pretrváva bez ohľadu na všetky nepredvídateľné udalosti zasahujúce do mojej existencie.

Je to niečo ako blahodárne slnko, ktoré svojimi teplými lúčmi nepretržite zohrieva zem. Niekedy, napríklad počas búrky ho možno zo zeme nie je vidno, ale ani najhustejšie mraky mu nedokážu ubrať z intenzity žiarenia, ktoré vysiela k zemi.

Kto by chcel byť nešťastný?

Veď kto by si už prial trpieť? Kto by sa ráno budil s myšlienkou: „Keby som sa tak dnes celý deň mohol mať zle!“ Každý z nás sa, vedome či nevedome, šikovnejšie či menej šikovne, usilujeme o to, aby sme sa „mali lepšie“. Niektorí prácou, niektorí leňošením, niekto zábavou a dobrodružstvom, iní cez ticho a relax.

Každý deň napĺňame množstvom aktivít, žijeme naplno, vytvárame nové vzťahy, objavujeme, skúmame, tvoríme, bohatneme... Všetok svoj čas a energiu investujeme do cieľov, o ktorých sme presvedčení, že nám prinesú uspokojenie, že sa budeme „mať lepšie“. Šťastie hľadáme rôznymi spôsobmi a dávame mu rôzne mená.

Cesta k vlastnému šťastiu

Je šťastie mať všetko? Považovať šťastie za zhmotnenie všetkých túžieb je utópiou, ktorá nevyhnuteľne vedie k frustrácii. V prípade, že by aspoň čisto teoreticky bolo uspokojovanie všetkých našich prianí, pudov a vášní možné, neviedlo by to ku šťastiu, ale iba ku vzniku ďalších túžieb a neskôr k znechuteniu a depresii zo života. Prečo depresii? Pretože ak by sme žili v predstave, že uspokojenie všetkých našich túžieb či potrieb nás urobí šťastnými a táto predstava zlyhá, začneme pochybovať o samotnej existencii šťastia. Presne podľa schémy: „Ak mám všetko a napriek tomu nie som šťastný, šťastie nie je možné dosiahnuť.“

Nielen pri vysielaní „Modrého z neba“ si pravidelne pokladám rovnaké otázky ako indický filozof Šántidéva: „Ak je šťastie rovnako vzácne mne ako ostatným, prečo sa chcem od nich odlíšiť tým, že sa usilujem iba o svoje šťastie? Ako môžem byť šťastný, keď moje okolie trpí? Ak je moje okolie šťastné, neťaží ma moje vlastné trápenie o čosi menej?“

Neznamená to, že by sme mali zanedbávať vlastné šťastie. Naše úsilie pri jeho hľadaní je rovnako oprávnené ako úsilie kohokoľvek iného. Dôležité je však pochopiť, že pomáhať druhému nachádzať jeho šťastie je cestou ako nájsť to vlastné.

Pretože naše šťastie sú tí druhí. A život bez nich stráca zmysel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?