Pre lepšie pochopenie príčin straty dôvery politických reprezentantov je potrebné aspoň stručne nazrieť do histórie demokracie. Demokracia je z pohľadu veku veľmi mladá. Univerzálny systém jedného hlasu sa objavil prvý raz v Spojených štátoch amerických, ale do polovice 19. storočia to bolo vo väčšine štátov USA obmedzené iba na bielych mužov, ktorí disponovali majetkom. Farebné obyvateľstvo získalo ústavné právo na hlasovanie v roku 1870 a ženy získali právo voliť až v roku 1920. Až počas 20. storočia sa demokracia stala globálnym štandardom. Dôležité je však podotknúť, že tento „štandard“ nebol dosiahnutý kdekoľvek a rozvoj demokracie pokračuje ďalej.
Demokratický vývoj však nikdy nemôže byť kompletný. Vzostup demokracie treba chápať ako organický proces. Demokratický systém, ktorý ostane statický, začne časom upadať a stane sa nedemokratický. Súčasný stav spoločnosti, nespokojnosť občanov a strata dôvery politikov je spôsobená stagnáciou demokratického procesu. Dnešná úroveň demokracie, ktorú predstavuje prostá zastupiteľská demokracia stará viac ako 100 rokov už nezodpovedá dnešným požiadavkam občanov, ktorých potreby a hodnotenia sú oveľa individuálnejšie ako voľakedy, kedy väčšina ľudí nachádzala svoje názory v ideáloch prezentovaných kresťanskými alebo socialistickými politickými stranami. Čím viac budú občania inklinovať k individuálnym hodnoteniam a tradičné politické strany budú strácať svoj monopol ako miesta ideologických súťaží, tým väčší bude tlak spoločnosti na rozhodovanie občanov o veciach verejných.
Hans Herbert von Arnim, ktorý je profesorom verejného práva a ústavnej teórie na jednej z nemeckých univerzít to vo svojej knihe „Das System“, publikovanej v roku 2001, zhrnul nasledovne: „Štát a politika sú vcelku v stave, že iba profesionálny optimista alebo pokrytec môže tvrdiť, že je to výsledok vôle ľudu. Každý Nemec má slobodu dodržiavať zákony, ku ktorým nikdy nedal súhlas, môže obdivovať nádheru ústavy, ktorej nikdy nedal legitimitu, má slobodu ctiť si politikov, ktorých nikdy nevolil a poskytnúť im štedro zo svojich daní na použitie, ktoré s ním nikto nekonzultoval.“ Podľa von Arnima nie je prekvapujúce, že politici kontinuálne ignorujú stále rastúcu požiadavku po reforme politického systému, širšie zapojenie občanov do politického rozhodovania, pretože by to mohlo oslabiť ich vlastnú, veľmi pohodlnú pozíciu moci. Nuž, iba blázon by sa potom divil, prečo ľudia prestávajú dôverovať politikom a silnie v nich presvedčenie, že politici nezastupujú ich záujmy.
Som presvedčený, že stojíme pred dôležitou zmenou, ktorej cieľom bude prehĺbenie demokracie cez integráciu občanov do rozhodovania o veciach verejných. Rozhodnutie o zvýšení úrovne demokracie v spoločnosti je vždy rozhodnutím pre iných mať slovo. Je to deklarácia viery v morálne sily a schopnosti, ktoré sú ukryté v ľuďoch bez rozdielu pohlavia, rasy, národnosti či vierovyznania. V spoločnostiach, ako je aj tá naša slovenská, otrávenej vzájomnou nedôverou, neexistuje zrejme nič iné, čo by mohlo mať na celú spoločnosť tak liečivý a hojivý účinok.
O tom, aké sú legitímne možnosti pre vytvorenie občana-politika už nabudúce.
