Ficov privatizačný kostlivec

Autor: Juraj Miškov | 29.5.2012 o 8:50 | (upravené 29.5.2012 o 9:14) Karma článku: 24,30 | Prečítané:  6212x

Je nepríjemné, keď politik otvorí skriňu, a vypadne z nej na neho jeho vlastný kostlivec. Presne to sa stalo tento týždeň Róbertovi Ficovi pri téme dokončenia privatizácie Slovenských elektrární.

Paradoxne, práve tento horlivý kritik privatizácie podpísal v roku 2008 pre Slovensko absolútne nevýhodné memorandum, v ktorom sa zaviazal, že „otvorené otázky a vzťahy medzi SR a ENELom a SE budú riešené nulovým variantom. Riešenie nulovým variantom znamená, že ani jedna strana nie je dlžná druhej strane.

Inými slovami vtedajší premiér Robert Fico vystavil talianskemu investorovi bianko zmenku, podľa ktorej nemusí, napriek ustanoveniam privatizačnej zmluvy, doplatiť za 66 percent akcií Slovenských elektrární ani jeden jediný cent. Ako si možno vysvetliť takéto rozhodnutie od niekoho, kto tvrdil, že privatizácia Slovenských elektrární bola hrubým poškodením národných záujmov SR a následne veľmi rafinovane vysvetľoval „výhodnosť“ nulového variantu?

V súlade s týmto záväzkom pripravil vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek materiál na rokovanie vlády. Ním mala - opäť paradoxne práve vláda Roberta Fica - definitívne a nezvrátiteľne ukončiť proces privatizácie Slovenských elektrární bez toho, aby Slovensko a jeho občania dostali navyše akúkoľvek sumu.

Našťastie pre Slovensko a jeho občanov, družina Roberta Fica svoj zámer kvôli voľbám nestihla dokončiť. A paradox paradoxov: ozbíjaniu slovenských občanov tentokrát zabránila najmä nevídane triezva kritika Jána Slotu.

Aká je dnes realita?

V roku 2011 nechal Fond národného majetku v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva vypracovať audit ukončenia privatizácie Slovenských elektrární. Podľa výsledku tejto správy by mal Enel za svoj podiel doplatiť Slovenskej republike prinajmenšom 228 984 tisíc eur. To bola hodnota, ktorej vyplatenie som z pozície ministra hospodárstva dôrazne presadzoval. Dôvodom sú najmä neobhájiteľné účtovné operácie, najmä tvorba viac ako sporných účtovných rezerv, ktoré mali naoko znížiť hodnotu elektrární.

Opomeniem fakt, že dodatočný výnos pre Slovensko vyplývajúci z auditu bol následne najvyššími predstaviteľmi Ministerstva financií a FNM jednostranne a bez akéhokoľvek písomného zdôvodnenia znížený na rokovaní s Enelom na "púhych" 150 miliónov eur. Nuž, ale stále je to aspoň o 150 miliónov eur pre Slovensko viac, než vyrokoval večne živý privatizačný kritik Robert Fico.Ten Robert Fico, ktorý nedokáže šetriť a hospodáriť tak, aby svojim deťom zanechal plný tanier, a preto sa chystá rozbiť rovnú daň a zvýšiť daň z príjmov pre firmy na najvyššiu sadzbu z okolitých krajín a obrať tak Slovensko o jednu z dôležitých konkurenčných výhod.

Ten Robert Fico, ktorý na jednej strane parceluje Slovensko medzi pár sebe blízkych oligarchov, no ide trestať desaťtisíce fiktívnych milionárov s hypotékami na krku progresívnou sadzbou dane z príjmu.

Ten Robert Fico, ktorého minister uvažuje o znovuzavedení dane zo smrti a ktorého hlavný ekonóm považuje trojizbový panelákový byt v meste za luxus, hodný dodatočného zdanenia - hoci v ňom napríklad bývajú dôchodcovia s mizernými penziami.

150 či dokonca 230 miliónov eur od talianskeho investora, ktorý sa sám netají tým, že majetok Slovenských elektrární získal za extrémne výhodnú cenu, môže jednorázovo štátnemu rozpočtu priniesť viac, ako veľká časť plánovaného zvyšovania daní. A to zvlášť v čase, keď sa hlavnou témou rozhovorov medzi biznismenmi po rokoch opäť stáva optimalizácia daňových základov cez rôzne daňové raje.

Dnes, keď dostavba elektrárne v Mochovciach mešká najmenej dva roky a o túto dobu sa teda odložia aj prvé príjmy z dividend Slovenských elektrární pre náš štátny rozpočet, by sa nevyužitie takejto príležitosti dalo považovať za hospodársku vlastizradu.

Minister hospodárstva Tomáš Malatinský má ale neľahkú úlohu, keď podpis svojho šéfa na memorande z roku 2008 považuje za „právne nezáväzný“. Niekoľko judikátov súdov, vrátane Ústavného, i arbitrážnych verdiktov, totiž rozoznáva aj takzvané oprávnené očakávania investorov.

A podpis premiéra na akomkoľvek memorande takéto oprávnené očakávania určite môže vyvolávať. Jedna nedbalosť Roberta Fica pri podpise jedinej stránky dokumentu tak môže Slovensko pripraviť o viac peňazí, než nasčítaná suma údajných príjmov všetkých aktérov spisu Gorila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?