Ako politici prichádzajú o dôveru

Autor: Juraj Miškov | 21.5.2012 o 8:50 | (upravené 22.5.2012 o 12:40) Karma článku: 14,94 | Prečítané:  3459x

Uplynuli viac ako 2 mesiace od marcových predčasných parlamentných volieb a to je dostatok času na dôkladnú analýzu volebných výsledkov, ako aj na hľadanie príčin volebného neúspechu stredopravých strán. Na základe mojich zistení si dovoľujem vysloviť hypotézu, že hlavným dôvodom prepadu pravice vo voľbách je postupná strata dôvery k stredopravým stranám. Alebo vyjadrené ešte presnejšie: strata dôvery k politikom, ktorí boli pre voliča najviditeľnejšími reprezentantami stredopravých strán.

Trend straty dôvery stredopravých strán bol na preferenciách jednotlivých strán čitateľný už dlhšie obdobie, nielen vznikom Radičovej vlády. Sled udalostí, počínajúc voľbou generálneho prokurátora, cez pád vlády a zvieracími kauzami končiac, však krivku poklesu dôvery značne urýchlili. Trend klesajúcej dôvery spoločnosti voči reprezentantom politického života na Slovensku však nie je iba problémom pravice. Po očistení vplyvu volebných cyklov, ktoré spôsobujú nárast dôvery po parlamentných voľbách, od roku 1998 kontinuálne klesá dôvera voličov k parlamentu, vláde, prezidentovi, bez ohľadu na zafarbenie parlamentu a vlády. Dlhodobo najnižšiu dôveru majú politické strany, podľa prieskumu IVO (2005-2010) im dôveruje iba 20% slovenských občanov.

A aby sme si nemysleli, že pokles dôvery k politikom je nejaké slovenské špecifikum, pár údajov z Európskej Únie nás presvedčí o opaku. Eurobarometer sleduje vývoj dôvery nielen vo vzťahu k EÚ, ale aj k národným parlamentom a vládam jednotlivých krajín EÚ. Od roku 2004 do roku 2011 poklesla dôvera k obom inštitúciam v priemere o 10%.

Ak by sme si mysleli, že dôvera občana EÚ sa preklápa od národných inštitúcií smerom k väčšej dôvere v spoločné európske inštitúcie, ďalší graf nás spoľahlivo vyvedie z omylu.

Eurobarometer_2_small.jpg

V Nemecku za 10 rokov (1995-2005) poklesla dôvera občanov k politickým stranám zo 41% na 17%, dôvera k parlamentu z 58% na 35% a dôvera k vláde klesla z 53% na 26%. Podľa Gallupovho výskumu pokladá 76% Nemcov svojich politikov za nepoctivých. Veľmi podobne sú na tom aj vyspelejšie demokracie v Holandsku a Belgicku.

Zaujímavý prieskum realizovala v roku 2004 Transparency International v 62 krajinách a zúčastnilo sa ho takmer 50.000 ľudí, ktorých sa pýtali, ktoré spoločenské inštitúcie pokladajú za slušné a ktoré za najviac skorumpované. Azda nebude veľkým prekvapením, že za najviac skorumpované boli pokladané politické strany. V 36 zo 62 krajín „zvíťazili“, nasledované na druhom mieste rebríčka parlamentami.

Rozsiahly výskum z roku 2006 realizovaný vo Veľkej Británii bol zameraný na stav britskej spoločnosti, úroveň demokracie a osobitne na identifikáciu dôvodov, pre ktoré sa väčšina občanov prestala zaujímať o politiku. V publikovanej správe s názvom „Moc ľudu“ je uvedené nasledovné zistenie: „Jeden ukazovateľ, zdá sa, spôsobil nespokojnosť vo všetkých oblastiach výskumu - je ním silný pocit občanov, že ich názory a záujmy nie sú dostatočne brané do úvahy v procese politického rozhodovania.“

Čo robiť, keď ľudia prestávajú dôverovať politikom? Keď v nich silnie presvedčenie, že politici nezastupujú ich záujmy a cítia sa voči politikom bezmocní?

O tom bude môj ďalší blog post.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?