O anjeloch medzi nami.

Autor: Juraj Miškov | 26.10.2011 o 1:29 (upravené 26.10.2011 o 1:43) | Karma článku: 19.27 | Prečítané  6179-krát

Zistil som, že na život sa nedá nijako pripraviť. Všetko, čo ma zatiaľ v živote postretlo, zastihlo ma totálne nepripraveného. Zasiahlo plnou silou a prevalcovalo ako obrovská vlna tsunami. Dobrá správa je, že som to zakaždým nejako prežil. O skúsenosť a poznanie bohatší.

 

Keď som minulý rok sprevádzal prezidenta na oficiálnej zahraničnej návšteve Kambodže, v minútovníku návštevy bola, okrem množstva nudných protokolárnych povinností, uvedená návšteva misie House of Family. Doviezli nás do úzkej uličky k domu s dvorom, ktorý bol plný veselých detí poobliekaných v žiarivých farebných šatách. Privítal nás s veľkým a srdečným úsmevom profesor Krčméry, zakladateľ misijných domov a rektor Vysokej školy Sv. Alžbety, ktorý bol už tak neskutočne spotený, že mu kvapkal pot aj z nosa.

 

Opýtal som sa, čo tu budeme robiť. Povedali mi, že ideme pozrieť deti nakazené vírusom HIV. A keď som sa opýtal, že kde sú tie nakazené deti, ukázali mi na takmer stovku rozbláznených detí okolo nás, ktoré však ničím nepripomínali choré deti, ktoré som poznal z obrázkov citovo-vydieračských kampaní v boji proti AIDS. Nezmohol som sa na slovo. Po prvýkrát.

 

Druhýkrát som mal problém prehovoriť, keď som sa dozvedel, že niektoré deti si priniesli vírus z tela matky, ale časť z nich sa nakazila až počas života. Od takzvaných "turistov".

 

Tretíkrát som stratil reč pri informácii o úspešnosti liečby. Zo 100 detí ich doteraz žije 99. To znamená zázračnú 99% úspešnosť liečby! S nákladmi iba 1 USD na deň a dieťa, aj vďaka pašovaným lacným generikám z Číny.

 

Nasledoval kultúrny program, kedy nám deti predviedli, čo predtým kvôli našej návšteve zodpovedne natrénovali. Ja som sa počas ich vystúpenia pokúšal rozpustiť guču, ktorá mi medzitým uviazla v hrdle.

Podarilo sa mi to až ku koncu návštevy a horko-ťažko som pri rozlúčke vykoktal zo seba vetu: "Som vám všetkým strašne vďačný za to, čo robíte pre tieto deti. Je niečo, čo by som mohol urobiť ja pre vás?"

 

Keď som bol malý chlapec, hovorila mi moja babka, že anjeli žijú v nebi. Neviem potvrdiť, podal som si tam hore prihlášku, jedného dňa si to možno budem môcť konečne aj overiť. Zatiaľ som sa však presvedčil, že niektorí z nich žijú aj tu na zemi, medzi nami. A pomáhajú nám stávať sa každý deň lepšími ľuďmi. Deti z House of Family sú a zostanú navždy mojimi anjelmi.

 

Pozn.: Od 26. októbra až do 4. decembra môžete zažiť neopakovateľnú atmosféru House of Family na výstave fotografií fotereportérov Márie Candrákovej a Tomáša Halásza v priestoroch vynovenej Starej radnice na Rybničnej 1 v Bratislave.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Fico posiela z rezervy každý rok peniaze kolegovi zo Smeru

Z premiérovej rezervy si jeden starosta dobudoval obec, iní nedostali nič. Aj vlani rozdeľoval Robert Fico peniaze najmä spolustraníkom.

KULTÚRA

Za koho budú bojovať na olympiáde športovci, ktorí sú utečencami

Olympijských hier sa po prvý raz v histórii zúčastní tím zložený výsostne z utečencov.

EKONOMIKA

Ficova vláda sprivatizovala časť Carga, viac ako 12-tisíc vozňov kúpili Nemci

Na konci predaja vozňov sa objavil maltský fond s neznámymi vlastníkmi.


Už ste čítali?