Ako som predával J&T parkovisko bez súťaže.

Autor: Juraj Miškov | 28.9.2011 o 22:29 | (upravené 29.9.2011 o 0:05) Karma článku: 16,49 | Prečítané:  11393x

Viem, že titulky predávajú. Článok s titulkom http://www.sme.sk/c/6070770/miskov-predal-jt-parkovisko-bez-sutaze.html vygeneroval za 3 dni bezmála 40.000 kliknutí. Je spoľahlivým dôkazom, že vhodne nadizajnovaný obal predáva. Niekedy aj bez ohľadu na poctivosť obsahu.

Hneď na začiatok chcem uviesť, že nebudem hodnotiť prácu autorky-novinárky, ktorá túto (pseudo)kauzu svojím článkom vyrobila. Vážim si prácu žurnalistov, koniec-koncov novinárska práca bol môj prvý job v oblasti komunikácie. Niečo málo teda o tom viem a možno aj vďaka tomu považujem prácu novinárov za dôležitú a hodnotnú pre slobodnú spoločnosť.

Budem preto vecný a uvediem fakty. Celá konštrukcia článku sa opiera o chybný predpoklad redaktorky a nesprávny legislatívny predpis.

Ministerstvo hospodárstva SR spravuje dva druhy majetku.

Jednu skupinu tvorí majetok, ktorý slúži ministerstvu na plnenie jeho úloh. Sem patrí napríklad budova,  v ktorej úrad sídli, nábytok, počítače, komunikačná a reprodukčná technika, autá a pod. Tento majetok ministerstvo dostalo do správy pri svojom vzniku alebo ho postupne nadobudlo nákupom. Na jeho správu a nakladanie s ním vrátane predaja sa vzťahuje zákon o správe majetku štátu. V prípade predaja takéhoto majetku je povinnosť ponúknuť ho rozpočtovým a príspevkovým organizáciám v regióne a to zadarmo. V prípade pozemkov patriacich do tejto skupiny je určená hranica 200 m2, od ktorej musí vlastník pri predaji urobiť osobitné ponukové konanie ako formu súťaže. Predtým však musí vydať rozhodnutie o prebytočnosti majetku, pretože už neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie úloh .

Druhú skupinu tvorí majetok, ktorý pripadol ministerstvu ako právnemu nástupcovi zrušeného Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majtku SR v dôsledku privatizačných procesov (zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby). Na nakladanie s týmto majetkom sa nevzťahujú pravidlá určené zákonom o správe majetku štátu. Je to uvedené hneď v prvom paragrafe tohto zákona. Predaj tohto majetku sa riadi úplne iným predpisom, konkrétne vyhláškou bývalého ministerstva privatizácie (364/2000 Z.z.), ktorá umožňuje tri spôsoby prevodu: verejnou obchodnou súťažou alebo verejnou dražbou, priamym predajom alebo prevodom na inú štátnu organizáciu. Presne tiež definuje, kedy ministerstvo ako vlastník nevyhlasuje súťaž. Pozemok,  ktorý je predmetom tejto umelo vytvorenej kauzy spadá do druhej skupiny majetku. To znamená, že ministerstvu u tých preslávených 199m2 „lukratívneho“ pozemku nevznikla povinnosť ponúkať ho komukoľvek., teda ani obci. Obci však ministerstvo môže ponúknuť majetok z privatizácie, ak sú na to dôvody (napr. verejné komunikácie). To sa týka aj  zvyšnej časti pozemku, ktorý pôvodne tvoril s inkriminovaným pozemkom celok, lebo ide o verejný chodník. Táto časť je zaradená do zoznamu pozemkov, ktoré budú delimitované na Mesto Bratislava podľa zákona o majetku obcí. Tento  „parcelný slížik“, ak sa nemýlim, 70 m dlhý a 2,5m široký, navyše nie je a ani  nemôže byť parkoviskom, či stavebným pozemkom, pretože je prístupovou cestou k ostatným  pozemkom vo vlastníctve spoločnosti Menolli, s.r.o.

Nesprávny odhad a neznalosť problematiky sa premietli aj do nepresných stanovísk oslovených inštitúcií a odborníkov, ktorí sa rovnako, ako pani novinárka, opierali o nesprávny zákon.

Ministerstvo malo aj inú možnosť,  napr. pozemok nepredať a ponechať si ho,  alebo ho previesť mestu zadarmo. Čo by však z toho mal štát? Veľkú nulu a problémy. Pretože vlastník okolitých pozemkov už v roku 2009 na tých 199m2 „lukratívneho“ pozemku uvalil vecné bremeno. Na takomto pozemku sa už stavať nedá a preto sa jeho cenu nie je možné ani zďaleka porovnávať s cenou naozaj lukratívnych stavebných pozemkov v Starom meste. Cena podľa znaleckého  posudku z roku 2009 pri priamom predaji bola teda pre štát výhodnejšia. Za daných okolností by napríklad prípadná súťaž s najväčšou pravdepodobnosťou vygenerovala nižšiu cenu. Keďže spoločnosť Menolli, s.r.o. vlastní všetky pozemky v okolí inkriminovaného „lukratívneho“ pozemku, považujem aj ja rozhodnutie komisie Ministerstva hospodárstva o jeho predaji spoločnosti Menolli, s.r.o., za celkom logické a rozumné rozhodnutie.

Predajom tohto pozemku sme získali všetci. Štátna pokladnica je o trochu plnšia, štát ani obec nemajú zbytočnú administratívu s pozemkom, na ktorom je uvalené vecné bremeno, kupec Menolli, s.r.o. môže bez obmedzení stavať a zamestnanci, ktorí pracujú v susednej administratívnej budove budú mať konečne kde parkovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?